Prečo Ukrajina podľahla

Autor: Palo Mitrík | 29.4.2014 o 12:04 | (upravené 29.4.2014 o 12:34) Karma článku: 7,58 | Prečítané:  1347x

Či už spor o Ukrajinu skončí federalizáciou alebo anexiou je v podstate jedno. Rusko už teraz získalo mocenský  plyv na Ukrajine - a celý spor je o tom, ako ho bude uplatňovať. Európa mu k tomu významne pomohla - svojím veľmi zvláštnym postojom k medzinárodnej politike a vlastnej obrane.

Keď vypukla kríza v Juhoslávii, Európa absolútne zlyhala. Až po zaangažovaní Spojených štátov a vojenskej akcii došlo k jej zažehnaniu a vzniklo Kosovo. Európsky politici celú krízu vyhodnotili a v roku 1999 sa začalo diskutovať o vytvorení autonómnej vojenskej kapacity. A tieto diskusie trvajú dodnes. V roku 2004 sa podarilo „pomôcť“ oranžovej revolúcii na Ukrajine. Vydržalo to do roku 2010, kedy sa na post prezidenta vrátil človek, ktorého táto revolúcia zvrhla. V roku 2013 sa Európska únia spolu so Spojenými štátmi pokúsila opäť získať vplyv na Ukrajine. Skončilo to ďalšou revolúciou a destabilizáciou Ukrajiny, ktorá je na pokraji zrútenia. A dosť to  naštvalo Rusov.

Tento dlhodobý spor o vplyv na Ukrajine je geopolitickým zápasom, v ktorom najviac zlyháva Európa. Otázka je, či chce tento zápas vyhrať. Už pri kríze v Juhoslávii preukázala Európa neschopnosť a nechuť akokoľvek sa vojensky angažovať pri riešení lokálnych kríz v Európe. Bez USA by sa tento spor nevyriešil. V roku 2003 pri invázii USA do Iraku sa cesty EÚ a Spojených štátov rozišli, kedy Nemecko a Francúzsko s inváziou nesúhlasili. Tam niekde sa začína proces, ktorého dôsledky budú pre Ukrajinu nakoniec osudné – úzka hospodárska spolupráca Európy s Ruskom. Putin preorientoval hospodárstvo Ruska na vývoz energií a Európa mu dodáva technológie (a vo veľkej miere i vojenské). Tlak USA pokračovať na obmedzovanie veľmocenských ambícií Ruska a pokusy o získanie mocenského vplyvu na Ukrajine však pokračovali. Európa ako obvykle zaujímala v tomto procese schizofrenický postoj – na jednej strane je spojencom USA a podieľala sa na zvyšovaní tlaku na Ukrajinu, na druhej strane však živo obchoduje s Ruskom. Celé to má však jeden háčik. A tou je absolútna bezbrannosť Európy.

Neochota Európy nejakým závažným spôsobom zasiahnuť proti Rusku nemá len ekonomické dôvody (ako sa väčšinou uvádza). Politici EÚ (a s nimi väčšina obyvateľstva)  prepadli presvedčeniu, že vojenská sila v 21. storočí už nie je potrebná a všetko sa nejak dohodne a nejak kúpi. A teraz prišlo vytriezvenie a tou je zmodernizovaná ruská armáda na hraniciach s Ukrajinou. Ako obvykle za posledných dvadsať rokov všetci v Európe kričia na Spojené na štáty (pardon, teda na NATO, čo je z vojenského hľadiska to isté), že je treba zasiahnuť. Lenže USA sú vojensky viazané v Iraku, Afganistane  a Južnej Kórei a na nejakú významnú vojenskú hrozbu im proste nezostávajú sily (viď udalosti v Gruzínsku 2008). Výsledok môže byť len taký, že vojensky neexistujúca Európa ustúpi Rusku a ohrozí svoje geopolitické postavenie na úkor svojho blahobytu. Poliaci kričia najviac – čo je pochopiteľné, pretože majú strach s prípadnej dohody Nemecka s Ruskom.

Je naivné si myslieť, že ekonomické sankcie významne ovplyvnia rozhodovanie Putina. Neovplyvnia - jednoducho preto, že zo strany EÚ nijaké zásadné neprídu. Treba konečne vytriezvieť, postaviť sa na vlastné nohy a zobrať svoj osud do vlastných rúk. Európa sa nemôže večne spoliehať na to, že USA v prípade geopolitických problémov prídu, veci vyriešia a karavána ide ďalej (v tomto kontexte si treba všimnúť zbytočnosť celej OSN). Namiesto zúfalého volania (ktoré sa ozýva i na Slovensku), aby sa vojaci Spojených štátov postavili ako štít medzi Rusko a Európu mali dnes na hraniciach s Ukrajinou stáť po zuby ozbrojené Európske obranné sily a v Čiernom mori mali namiesto opusteného amerického torpédoborca operovať lietadlové lode európsky krajín. To by garantovalo územnú celistvosť Ukrajiny viac, ako všetky sankcie sveta.

Je čas, aby si Európa vlastné problémy a ohrozenia dokázala riešiť sama (a to nie presvedčením, že každý sa dá kúpiť). Ukrajina by mala byť budíčkom pre všetkých – povaha moci vo svete je vzhľadom na globalizáciu ekonomická, ale jej základom ostáva (žiaľ) moc vojenská. Na Ukrajine prevládne vplyv Ruska (teda lepšie povedané už prevládol). Reakcia Európy by mala byť jasná a jednoznačná – namiesto vývozu zbraní do Ruska vyzbrojiť samu seba – a to i za cenu trošky svojho blahobytu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?