Ad: Matúš Kostolný: O láske sa nemá hlasovať

Autor: Palo Mitrík | 6.2.2015 o 11:58 | (upravené 6.2.2015 o 12:07) Karma článku: 5,01 | Prečítané:  1043x

Úvodník pána šéfredaktora denníka N posunul diskusiu o referende do nových vôd. Už som si myslel, že ďalšia rovina neexistuje, ale už tu máme "referendum o láske". Celá diskusia ide nesprávnym smerom - a to z oboch strán. Diskutujeme totiž o niečom, o čom sa diskutovať ani nedá.

"Posledné týždne som sa úprimne snažil vcítiť do hláv ľudí, ktorí tak intenzívne cítia potrebu zadefinovať, ako má vyzerať rodina."

Celý problém diskusie stojí na poznaní a presvedčení, že rodinu je potrebné nanovo definovať. A to z jednej i druhej strany. Diskusia, čo je vlastne rodina je len lingvistické cvičenie. Čo je rodina je dané biológiou, históriou a mnohými ďalšími faktormi. Pojem "rodina" či "manželstvo" nie je vynálezom kresťanstva, konzervativizmu alebo liberalizmu. Myšlienka, že práve my a práve teraz máme povinnosť tento pojem rozširovať či meniť jeho význam stojí na pochybných základoch. Rodina je v základe definovaná tým, že umožňuje periodickú obnovu spoločnosti a pripravuje jej nových členov - deti - pre zaradenie sa do spoločnosti. Tým sa stáva "základnou bunkou spoločnosti" (a to každej). Ostatné je balast. Pojem ako "tradičná" alebo "moderná" rodina neexistuje. Definícia a úloha rodiny je jasná (bez ohľadu na názory všetkých strán), ináč prestane existovať spoločnosť. Otázkou ostáva, ako sme sa k diskusii o pojme "rodina" vôbec dostali.

"So všetkou snahou o empatiu vidím na konci stále iba snahu diktovať ostatným, čo sa môže a čo nie. Neschopnosť priznať si, že ľudia môžu byť rôzni a ich inakosť nemusí automaticky znamenať ohrozenie, naopak, môže byť rozmerom navyše, oknom do nových svetov. Nie nutne špinavých a zvrátených. Iných."

A sme pri kľúči. Liberálna demokracia (ktorá je momentálne najlepším spoločenským usporiadením) sa vo svojich základoch opiera o individuálne ľudské práva. Tie, vzhľadom na pestrofarebnosť ľudí musia byť definované čo najvšeobecnejšie, aby sa každý člen spoločnosti cítil komfortne a stotožnil sa s nimi. Liberálne demokracie nedokážu vytvoriť homogénne spoločenstvo a ani sa o to nesnažia. Práve zosúladenie rôznych "inakostí" je ich cieľom a úlohou. Zosúladenie však nezamená rovnosť.

Má to však i svoju daň - a tým je opustenie (v rámci zachovania pluralizmu) hodnotových rebríčkov a súdov. Dnes už neplatí "dobré - zlé", ale "dovolené - zakázané" alebo "právo - neprávo". Právo jednotlivca, ktoré mu udeľuje demokracia stojí nad hodnotovými súdmi - preto tak často počujeme formulku "v súlade so zákonom", a nie "toto je dobré". Pre liberálnu demokraciu hodnoty neexistujú, existujú len práva. Hodnoty či morálku prenechala občianskej spoločnosti, teda konkrétnym ľuďom s rôznymi hodnotovými rebríčkami.

Liberálna demokracia sa teda hodnotám vyhýba, avšak každý z jej členov má svoje hodnotové rebríčky. Lenže základom liberálnej demokracie je tak či tak spoločenská zmluva - to znamená súhlas väčšiny so spoločenským zriadením. Rozširovanie práv jednotlivých indivíduí - zdá sa v tejto chvíli - naráža na svoje prirodzené hranice, pretože sa odtrhlo od reality.

Celé referendum je jedno veľké nedorozumenie a preto je i diskusia bez argumentov a plná emócií. Na jednej strane stojí nešikovný pokus komunity LGBT dosiahnuť svoje záujmy presadím do zákonov bez širšej diskusie, na druhej strane tak trochu hysterická reakcia druhej skupiny okolo Aliancie za rodinu.

Tým skrytým motívom, prečo tu dnes máme referendum je práve nemožnosť definovať "hodnoty" a tvrdenie, že všetko si je rovné. Práve presvedčenie, že už nemáme "dobré - zlé", či "správne - nesprávne", ale že v podstate sú si všetky záujmy indivíduí v spoločenstve rovné (a všetci majú prirodzené právo na to svoje - nech to je čokoľvek) nás všetkých odtrhlo od reality.

Nie, všetko si nie je rovné a existuje dobré a zlé. "Inakosť" automaticky neznamená, že je potrebné a nutné klásť ju na úroveň "všedosti", jedinou nutnosťou je rešpekt. Všetci účastníci diskusie o referende to každý deň prežívajú, avšak na úrovni spoločnosti sa všetci tvária, že to vlastne tak nie je. Ale pred svojimi deťmi, partnermi či priateľmi dobré a zlé, lepšie a horšie, morálne či nemorálne rozlišujeme. Text konkrétnych referendových otázok nie je dôležitý, referendum je pre mňa rozhodnutím, či existujú okrem "práv" a "rovnosti" i iné hodnoty, ktoré je potrebné rešpektovať. Toto referendum nie je o spore, či umožniť spolužitie homosexuálom (áno, samozrejme umožniť i právne), ale či je potrebné za každú cenu zrovňoprávnovať všetky formy spolužitia, či je to skutočne potrebné (dôsledky ďaleko presahujú len to, či si budú manželstvá rovné) a za akú cenu. A tú cenu platíme už dnes.

Toto je základná otázka referenda. Vox populi, vox dei. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?