Procházka po pravici

Autor: Palo Mitrík | 4.4.2014 o 9:37 | (upravené 4.4.2014 o 9:47) Karma článku: 14,70 | Prečítané:  1943x

Po prezidentských voľbách už nič nie je tak, ako bolo predtým. Do prezidentského kresla smeruje človek, ktorého ambíciou je zmeniť Slovensko. Právomoci hlavy štátu mu umožnia postaviť sa do role morálnej autority – a nič viac. Jeho najväčšou výzvou bude zmeniť „blbú  náladu“ na niečo pozitívne. Na nádej.  

Úloha zmeniť Slovensko čaká na niekoho iného. Na nového lídra (či gazdu). Je omylom si myslieť, že to bude líder pravice či ľavice. Pojmy ľavice a pravice sú dnes už ťažko definovateľné a krajina nepotrebuje ďalšie vnútorné boje. Pred národ musí predstúpiť človek, ktorý sa stane lídrom Slovenska, dá mu víziu a preberie zodpovednosť. Lebo so slovami sa hrať dá (líder či gazda), ale podstata je rovnaká – moc v demokracii je o službe a zodpovednosti.

Volanie po generačnej výmene politikov je tak trochu falošné a tak trocha marketing. Voľby nie sú o tom, že niet KOHO voliť, ale niet ČO voliť. Atomizovaná pravica na Slovensku je dôsledkom osobných ambicií, ktoré ďaleko prevyšujú schopnosti ich nositeľov. Obzvlášť chýba schopnosť jasne definovať program a následne sa ho držať. Politika v princípe nemôže dlhodo stáť na večných zmenách, boji či súperení. Potom stráca pre občana zmysel a to sa následne prejavuje na volebnej účasti a vôbec chuti zapojiť sa do správy vecí verejných.

Na Slovensku je dobrým zvykom, že strana sa dá postaviť na kritike a boji proti iným. Neustála kritika a napádanie namiesto ponuky vlastných riešení sa považuje za politiku. Je to však prostoduché krikľúnstvo. Na chyby treba poukazovať, ale v prvom rade treba nájsť spôsob, ako im v budúcnosti zabrániť. Politika sa stáva salónnou záležitosťou - sem tam predložený zákon do NR SR však nie je o riešení problémov. Úspech politika či strany sa nemeria počtom predložených zákonov, ale výsledkom vo voľbách. A vo voľbách je to o dôvere. Dôvere v politika a jeho riešenia. Dôsledok samoupálenia vlády Ivety Radičovej, kde zápalkou škrtol Sulík, ale benzínom ju poliali všetci, je strata práve tejto základnej dôvery. Následná dvojročná virtuálna opozičná politika skončila absolútnym fiaskom Hrušovského v prezidentských voľbách. Slovenská pravica vyhorela do tla.

To, čo tejto krajine absolútne chýba, je vízia. Cesta, po ktorej sa bude Slovensko uberať. Definovanie problémov, ktoré treba skutočne riešiť. Elementárna spravodlivosť. Nádej. Nie však opäť stojaca na konflikte a opozícii, ale pozitívnom vnímaní budúcnosti a snahe o čo najlepšie riešenia.

Samozrejme, niekto musí túto víziu niesť. Niekto sa musí postaviť do čela a zdvihnúť vlajku. Postaviť tím a viesť ho. Slovensko nepotrebuje ďalších krikľúňov. Rado Procházka má jedinečnú šancu stať sa smerníkom na novej ceste.

Po pravici prichádza Procházka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Na koncerte v Manchestri došlo k výbuchu, hlásia 19 obetí

Po koncerte Ariany Grande počuli fanúšikovia výbuch, policajné zdroje hovoria o možnom samovražednom atentáte.

DOMOV

Politický geograf Madleňák: Neviem, či v Lučenci poznajú Luntera či Mičeva

Kotleba ťaží v banskobystrickej župe aj zo slabej informovanosti voličov.

KOMENTÁRE

Voliť proti Kotlebovi nebude bolieť

Rodinkárstvo voličom ĽSNS neprekáža, Klus chce úrad čistiť.


Už ste čítali?